Naše rady...

Dobrých správ, ale hlavne užitočných rád, nikdy nie je dosť. Určite každý z nás ocení niečo iné, každý z nás sa potrebuje uistiť v niečom inom... Poďme si teda radiť, ale nezabúdajme, každý z nás je jedinečná osobnosť, každý z nás potrebuje niečo iné a až vlastná skúsenosť môže potvrdiť užitočnosť poučenia. Ak však dodržíme všeobecné zásady, určite si nepoškodíme.
Sychravé jesenné a zimné dni sú z každého pohľadu veľmi silnou záťažou pre náš ľudský organizmus. Navyše, aj napriek pestrej ponuke ovocia a zeleniny na pultoch našich predajní, viacerí z nás akosi menej dbajú na pestrú a vyváženú stravu. Navyše sú tie mnohé sviatky, počas ktorých si nevieme vybrať z množstva výborných pochúťok, nie vždy zodpovedajúcim racionálnej strave. Vonku je menej slnečného svitu, čo mnohých z nás odrádza od dlhých prechádzok v prírode. Chýbajú nám mnohým tie správne životné návyky, pravidelná športová činnosť a vyvážená pestrá strava, ktoré môže výrazne ovplyvňovať náš zdravotný stav a kondíciu. Aktívne žijúci ľudia, športovci a všetci tí, ktorí chcú nejakým spôsobom prispieť ku zdravému spôsobu svojho života, by mali dodržiavať pravidlá nutrične správne vyváženej stravy. Mali by si zabezpečiť vo svojej strave dostatok bielkovín, sacharidov, tukov, ale aj vitamínov, minerálnych látok, stopových prvkov a tiež by mali dodržať pitný režim.
Kedysi dávno sa myslelo, že ak človek prijíma základné živiny, vodu a niektoré nerastné látky, nič viac nepotrebuje. Ešte šťastie, že človek nie je najvhodnejší objekt na experimenty, inak by určite zahynul. Keď sa pokusným zvieratám podávala len „niekoľko“ dní taká obyčajná strava – zahynuli. Stačilo podať mlieko a prežili. Aj takýto zdanlivý objav stačil, aby vedci zistili, o čo ide.

Čo sú to vitamíny?

Vitamíny by sme mohli definovať ako pomerne zložité organické zlúčeniny, ktoré sa vyskytujú v potravinách. Ich pomenovanie je veľmi presné. „Vita“ znamená život, „amín“ znamená dusík obsahujúca látka, vitamíny sú teda dusík obsahujúce látky nevyhnutné pre život. Vývoj postupne šiel a tak dnes už vieme, že nie všetky vitamíny dusík obsahujú, ale ich pomenovanie je také výstižné, že to takto zostalo.

Akú úlohu majú pre náš organizmus vitamíny

Dalo by sa odpovedať jedným jediným slovom. Nezastupiteľnú!
Vitamíny spolu s minerálmi predstavujú veľmi zaujímavú skupinu látok, ktoré sa zúčastňujú mnohých biochemických reakcií v organizme ako súčasti enzýmov, biologických katalyzátorov. Sú ochrannými látkami, ktoré udržujú a regulujú správny fyziologický priebeh všetkých funkcií tela, pričom zvyšujú odolnosť voči chorobám. Sú nevyhnutné pre rast, obnovu a zdravú funkciu telesných tkanív. Vstupujú do priebehu celého radu biochemických reakcií, počas ktorých sa potraviny, resp. živiny práve vďaka vitamínom transformujú na energiu.

V čom spočíva problém...

Samotný problém je v tom, že ľudský organizmus nie je schopný tieto dôležité látky syntetizovať, aspoň teda väčšinu z nich, a navyše, má len obmedzené schopnosti na udržanie ich zásob. Na jednej strane ich potrebujeme veľmi malé množstvá, ale bez nich žiadna biochemická reakcia v organizme neprebehne.
Pomenovaných je 13 vitamínov. Rozdeľujeme ich do dvoch skupín. Vitamíny A, D, E hlavne alfa tokoferol, K sú rozpustné v tukoch, vitamíny C – kyselina askorbová, vitamíny skupiny B – B1 tiamín, B2 riboflavín, B6 pyridoxín, B12 kyanokobalamín, H biotín, Bc kyselina listová, PP niacín a kyselina pantoténová. Tie rozpustné v tukoch sa hromadia v telesných tkanivách, naopak vitamíny rozpustné vo vode s výnimkou B 12, sa nemôžu v organizme skladovať a je preto potrebné ich pravidelne dopĺňať.
V odborných kruhoch sa často hovorí o skrytom nedostatku vitamínov. Ich nedostatok sa prejavuje nedostatočnou úlohou enzýmov a tak nedostatočným priebehom biochemických reakcií. Takzvaný skrytý nedostatok vitamínov je stav, ktorý sa prejavuje celým radom nešpecifických príznakov, ako je napríklad podráždenosť, nechutenstvo, únava. Nedostatok je nebezpečný hlavne z pohľadu dlhodobého. Výsledkom môže byť poškodenie celkového zdravotného stavu alebo až vznik chronických ochorení.
Ani ja nepatrím medzi tých so zodpovednejším prístupom k stravovaniu. Vo väčšine prípadov „nemám“ čas na riadne jedlo, pretože práca... však to poznáme... je to však na škodu nášho zdravia. Práve príjem nevhodnej a nevyváženej stravy môže v našom organizme privodiť deficit vitamínov. Nie je to však jediný „zaručený“ spôsob rozvoja nedostatku vitamínov. Máme ešte toľko prirodzených dôvodov... problémy s chrupom, zákaz jedenia niektorých druhov potravy z náboženských alebo módnych dôvodov. Diéta... Nesmieme zabúdať na individuálne potreby každého z nás. Podľa vývojového obdobia – deti v období prudkého rastu, počas gravidity, v čase dojčenia, pri niektorých infekčných ochoreniach v období rekonvalescencie sú nároky na príjem vitamínov oveľa vyššie ako inokedy. Ženy užívajúce perorálnu antikoncepciu, fajčiari, pacient na dlhodobej terapii.

Vitamín C – kyselina askorbová

Vitamín C je medzi našou populáciou skutočne veľmi známy, ale známe je aj to, že sa väčšinou užije až ex post, teda keď už ochorenie prepuklo. Hmotnostná denná potreba vitamínu C, teda kyseliny askorbovej, prevyšuje potrebu všetkých ostatných vitamínov. Jeho výnimočné postavenie medzi vitamínmi nie je vôbec náhodné. Takmer všetky živočíchy si vytvárajú Cé-čko z krvného cukru, len človek a jeho najbližší príbuzní – opice to nedokážu. Spôsobil to vývoj... Keď naši predchodcovia asi pred 60 miliónmi rokov žili v pralesoch strednej Afriky a mali tak celoročný prístup k tropickým plodom s vysokým obsahom vitamínu C, ich pečeňové bunky zleniveli a odmietli syntetizovať niečo, čo jednoducho prichádzalo potravou. Tak vlastne vznikla nebezpečná genetická porucha, vďaka ktorej sa pri nedostatku vitamínu C zvyšuje riziko vzniku infekcií a ochorenia zvaného skorbut.

Aké sú účinky vitamínu C?

Vitamín C ochraňuje bunky nášho organizmu pred škodlivým pôsobením chemických, fyzikálnych, bakteriálnych a vírusových vplyvov. Ako antioxidans. Mnoho štúdií venovalo pozornosť úlohe vitamínu C pred nádchou a prechladnutím, ale aj pri zmiernení priebehu týchto ochorení. Predpokladá sa, že nie je špecifickým činiteľom proti rozvoju a vývoja týchto ochorení, ale má vplyv na prirodzenú odolnosť proti infekciám a to najmä svojím pôsobením na imunitný systém. Pri mnohých infekciách nepôsobí priamo, ale zdravotný stav a priebeh ochorenia zlepšuje svojou substitúciou pri nedostatočnom nasýtení organizmu vitamínom A, práve táto nedostatočnosť je u našej populácie pomerne častá.
Ďalšiu veľkú skupinu predstavujú kardiovaskulárne ochorenia. V súvislosti s nimi opätovne zdôrazňujeme potreby antioxidačnej terapie, to znamená potrebu eliminácie voľných kyslíkových radikálov práve vďaka látkam s antioxidačnou aktivitou, ku ktorým patrí kyselina askorbová, ale aj vitamín E. Pozitívnu úlohu vitamínu C predstavuje jeho priaznivý účinok na znižovanie celkového cholesterolu, ale aj na zvyšovanie hodnôt ochranného HDL-cholesterolu. Sú epidemiologické štúdie, ktoré podporujú priaznivý ochranný účinok vitamínu C pri niektorých druhoch rakoviny. Spomínajú sa protektívne účinky pri rakovine žalúdka pri tvorbe nitrozamínov. Hlavne fajčiari sú vystavení zvýšenej tvorbe práve nitrozamínov. Preto je ich nárok na dopĺňanie Cé-čka minimálne o 40% vyšší. Ochranný účinok je popísaný aj pri rakovine konečníka. Pri niektorých druhoch málokrvnosti a nedostatočnom využití železa môže hrať nepriaznivú úlohu práve nedostatok vitamínu C.

Syntetický alebo prirodzený vitamín C?

Súhlasím s tým, že je v laickej verejnosti predstava, že syntetický vitamín C je takmer bezcenná látka, ktorej účinnosť je v porovnaní s prirodzeným vitamínom zanedbateľná. Treba však zdôrazniť, že kyselina askorbová má rovnaké zloženie molekuly, nezávisle na tom, či je izolovaná z prírodného zdroja alebo syntetizovaná. O biologickej účinnosti syntetizovaného vitamínu C niet pochýb. Tisíce ľudí vďačí za život práve syntetickému vitamínu.

Aká je odporúčaná denná dávka vitamínu C?

WHO odporúča 30 mg, dvojnásobný laureát Nobelovej ceny, pán Linus Pauling až 500 násobne vyššie. Pravda je určite niekde uprostred. Pre optimálny priebeh biochemických reakcií je najvhodnejšie nasýtenie telesných tkanív ľudského organizmu vitamínom C, ktoré je možné dosiahnuť denným príjmom 100 až 200 mg kyseliny askorbovej. Problém je v tom, čo sme už predtým naznačili. A to je to, že u jednotlivcov je potrebné rátať s veľkým individuálnym rozdielom v potrebe vitamínu C. Fajčiari 20-tich cigariet denne potrebujú o 40% viac, vyšší nárok majú ťarchavé, dojčiace ženy, chorí na infekciu, športovci, vyššie nároky máme tí, ktorí žijeme v značne znečistenom prostredí alebo sme náchylní.

Iné fakty...

Z vitamínov sa nepriberá, nemajú žiadnu energetickú hodnotu. Ak sú zdrojom niekoľkých joulov, tak len tablety vďaka obalu. Nezvyšujú chuť k jedlu. V prípade, že jeme vyváženú stravu, zvýšený prísun vitamínov chuť k jedlu neovplyvní. Ak však nedodávame telu dostatok vitamínov A, B a C, môžeme chuť k jedlu stratiť. Človek môže mať nadváhu, pretože energeticky bohaté potraviny nemusia byť zároveň aj bohaté na vitamíny, ale pritom má nedostatok vitamínov. Strava s vysokým obsahom sacharidov a tukov nás o vitamíny priam okráda. Príjem nevhodnej stravy, nevyvážená strava, neznalosť potrieb detí v období rastu, fajčiarov, žien s perorálnou antikoncepciou, počas tehotenstva a dojčenia, pri infekčných ochoreniach či dlhodobom užívaní niektorých liekov, poruchách trávenia a absorpcie u starších ľudí, silných alkoholikov či opäť pri dlhodobom užívaní niektorých liekov. Deficiencia, teda nedostatok vitamínov, sa vyvíja postupne a pomaly. Zo začiatku nemá zrejmé prejavy - podráždenosť, poruchy sústredenosti, nechuť k jedlu, únava, nespavosť- všetky tieto prejavy častokrát nepovažujeme za dôležité, ani sa s tým nezaoberáme.

PharmDr. Zuzana Bodorová, september 2005